Mizerného pianistu pokojne zastreľte alebo Nie je profík ako profík

Autor: Peter Furmaník | 6.5.2014 o 10:20 | (upravené 6.5.2014 o 12:30) Karma článku: 5,93 | Prečítané:  1446x

V bare hral bielovlasý dôchodca na elektro-klávesový nástroj a spolu so svojím spevom interpretoval čosi vzdialene pripomínajúce známe evergreeny. No, hral: v podstate do on-line stroja občas ťukol, zvyšok obstaral vopred nahraný bezfarebný podklad, do ktorého on - ako svoj prioritný vklad - spieval. A aj to väčšinou pomerne falošne, bez štipky spätnej väzby či úcty voči poslucháčom s čo i len s priemerným hudobným sluchom.

Obsadené boli asi tri stoly a keby do toho nekvílil, dalo by sa celkom príjemne čítať (a čítaním čakať). Keď dohral, začal hustiť do obsluhujúcej kočky svoje marketingové nápady ako náplasť na mŕtvo pôsobiaci interiér a umierajúce publikum zároveň.

"Viete, toto je divadelný bar. A v divadle dnes hrajú predstavenie. Je ešte teda šanca, že sa to tu naplní."

To bolo ešte v prestávke.

"Vylepil som plagáty, na sídlisku, tak neviem, prečo neprišli"

či

"Treba dať živú hudbu vtedy, keď sú výplaty. Vlastne dvakrát do mesiaca, lebo niekde dávajú aj zálohy."

odznelo "po."

Z osadenstva tých troch obsadených stolov sa vykľulo niekoľko vetiev rodiny samotného entertainera a pravdepodobne som teda bol stopercentným zložením nádejnej cieľovky. Krčmárka ma navyše - sekundu po tom, čo mi doniesla drink No. 2, klasika - taktne vyhodila vetou "Ste dohodnutí na nejaký presný čas?"

S muzikantmi, profíkmi a odborníkmi rôzneho druhu máme skúsenosti mnohí, rovnako freelancujem (a teda aj outsourcujem) sám. V ten týždeň som okrem spomenutého hudobného zážitku zažil aj pár zážitkových bytových katastrof technického druhu. Dnes preto niekoľko možno rozptýlenejších postrehov na tému profesionalita, kvalita, cena či schopnosť predať sa:

  • odborníkov, profesionálov či proste aktivistov je - v každej oblasti či profesii - milión. Stavbárov, vodárov, tvorcov webstránok, hudobníkov či účtovníkov. Každý z nich je presvedčený, že je skvelý a snaží sa o tejto skutočnosti presvedčiť aj ostatných - najmä teda potenciálnu klientelu. Keď však všetkých zástupcov z jednej profesie postavíte vedľa seba, oslní vás jednoducho pestrá škála od pár špičkových profíkov až k mizerným flákačom bez štipky talentu, cti a schopnosti uznať si to. Všetci ostatní sú / sme niekde "medzi", lepší či horší priemer alebo - ako hovorí kontroverzný publicista Michal Kašpárek: "nie ste geniálni, ste len stred Gaussovej krivky".
  • nikto nemôže byť majster na všetko (hodil by sa nepreložiteľný maďarský výraz "ezermester") - ak vám ktosi tvrdí, že vám osobne vymuruje kúpeľnu, zariadi vodu a elektrinu prípadne vymení okná a to dokonca rýchlo a kvalitne, pošlite ho čo najskôr kade-ľahšie. Takíto majstri zanechávajú po sebe úžasné dedičstvo v podobe docapaných obkladov či po pár rokoch rezignujúcich vodovodných rúr bez možnosti reklamácie, sťažnosti či prípadného zabitia autora. Naopak: profesionalita rovná sa špecializácia. Alebo: ak sa zlepšuješ v jednej oblasti, na ktorú máš prirodzený talent či ťa dokonca baví, je veľká šanca, že sa staneš špičkovým. Zlepšovaním svojich slabých stránok bude s teba prinajlepšom priemer. V tomto neoriginálnom pravidle sa zrkadlí úžasnosť pokročilej deľby práce - špecializuj sa a ostatné práce outsourcuj na iných špecialistov: prirodzeným dôsledkom je celková úspora (času, peňazí, stresu) pre všetkých zúčastnených.
  • hudobník v krčme je jedna z profesií, kde prínos účinkujúceho dokážeme - ak teda máme aspoň takú muzikálnosť, sluch a rytmus - oceniť hneď na mieste. Horšie je to s ostatnými profesiami. Pokročilá špecializácia a deľba práce má síce predovšetkým výhody - opakujem to aj napriek epoche, v ktorej ešte stále letí "urobím si všetko sám, lebo je to tak kvalitnejšie, lepšie a ani  sám neviem prečo". Rizikom outsourcingu však je, že v službe či profesii, ktorú si objednáš, sa vôbec nevyznáš a prípadný problém môžeš odhaliť až vo chvíli, keď ti v sprche pláva čosi ako vianočná kapustnica. Čo s tým, neviem, návrat k selfpomoci však považujem za cestu do stredoveku.
  • dávaj free a veľa, vráti sa ti to dobrým menom - medzi podnikateľmi sa už pár rokov šíri slogan "S reklamou je to ako so sexom. Čoskoro za ňu budú platiť len zúfalci". Niečo na tom je - technika a internet potápajú klasické a otravné formy propagácie a podporujú kreativitu, originalitu a inovácie. Freelanceri blogujúci, videoblogujúci či podcastujúci plus aktívni na virtuálnych či off-line sietiach sa o zákazky ani nemusia snažiť, pričom moderné formy vlastného proma žerú akurát tak čas, energiu a pár drobných. Naopak: platiť si drahé a neadresné reklamy či inzeráty je často vyhadzovaním peňazí von oknom. Mnohí z tých úspešnejších už pochopili.
  • pozor však na prázdny obsah - ak niekto veľa rozpráva o svojej práci, čo všetko vie a ako to robí, poväčšine ide o profíka mizernej kvality. Platí aj o majstroch a especially aj o hudobníkoch - tí šikovnejším stačí hrať, kecať nemusia a ani to nepotrebujú. Vo svojej šikovnej knihe o mikropodnikateľoch "Startup za pakatel" hovorí Chris Guillebeau, že ani reštauračných hostí príliš nezaujíma, akým spôsobom kuchár jedlo pripraví. "Dejte jim rybu", odporúča.
  • "laciný je laciný" - opakuje snobská svokra v čarovnej "Polnoci v Paríži". Aj na tomto niečo je - chcieť všetko čo najlacnejšie je také slovenské. Bazírovanie na cene v podstate ochudobňuje obe strany: predávajúci pri zle platenom výkone to cíti a nedá zo seba stopercent, čo v konečnom dôsledku ochudobňuje kupujúceho. Nekvalitná práca si tak skôr či neskôr vyžiada ďalšie náklady. Pekne ilustruje aj pobaví tento obrázok:

" Vždycky se najde někdo, kdo to udělá levněji!"
freelancer2.jpg

Z nedávneho BA-KE jazzového festivalu si jeden môj známy odniesol veľmi blbú náladu - vraj ťahanie svetových umelcov do SR je hádzanie perál sviniam. Inak povedané: načo k nám chodia hrať svetové či slovenské mená, keď si to publikum aj tak neváži a radšej sa venuje drinkom či trkotaniu. V skutočnosti to však platí skôr naopak: kedysi nás v školách trestali za to, že máme mizerné výsledky, dnes sa už tak trochu vie, že za znudených, spiacich a najmä neznalých žiakov/študentov môže mizerný pedagóg. Preto je aj prádzna sála či krčma vizitkou len a len samotných hudobníkov, príp. ich manažérskeho ansáblu či marketingového cítenia. Nezaujal si? Ber to s pokorou a pracuj na sebe.

Mizerného pianistu preto pokojne zastreľte. Vyberajte si špičkových profíkov, ktorí vás nevysávajú rečami, no výsledky hovoria za nich. A rovnaké kritériá uplatňujte na seba, svoju profesiu a komunikáciu. Napríklad aj takto sa môžeme všetci často usmievať, nehanbiť a mať z čoho slušne žiť.

Titulná ilustr.foto: Flickr
Fotka v článku: FB stránka portálu Na volné noze)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.


Už ste čítali?