reklama

Na trase KE - ZA - BA - Mexiko a späť: medzigeneračné debaty

"Omladneš pri nás". Asi mám skôr šťastie na staršie panie - teda ako konverzačné spoločníky v dopravných prostriedkoch. Presnejšie povedané: kvalitné konverzačné spoločníčky. "Cestujeme do Mexika. A ty?"

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Tety z trasy "Žilina - Mexiko" boli dôchodkyne, bezprostredné, úprimné a zhovorčivé. A akosi ľudské. S takou spoločnosťou radosť cestovať.


O cigánoch


"Ja som v živote nebola v Košicich", reagovala prvá na výchozí bod mojej cesty. "Ja občas chodievam na východ za dcérou a tam som prvýkrát videla cigánov", doplnila druhá. "To je čosi úplne iné, ako nám ukazujú v telke. Krajina zničená cigánmi. Božechráň, aby sa nám tam pokazilo auto, by nás tam rozobrali na kusy a nikdy by sme sa odtiaľ nedostali."

O práci na diaľku

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


"Len rob. Mladí prídu na týždeň s piatimi deťmi a stále s notebookmi robia. Samé šnúry, medzi ktorými sa tie deti plazia."

O poslušnosti a slobode


"Nám čo povedali, to sme robili. Ani nás nenapado, že by sme mohli robiť niečo iné. Tak sme boli vychovaní. Poslúchať, skromne.Teraz si mladí chcú len užívať. Za nás také nebolo."

O televíznom sexe a alkohole


"V televízii len samý sex, streľba a alkohol. Čo majú mať tie deti za vzor? Štrnásťroční sú už závislí na alkohole, závislí na sexe. Kam to speje. Si pozri búrlivé víno - v každej scéne sa pije. A v paneláku tiež."


O vzdelávacom systéme


"V škole len poznámky, päťky, potom skončia školu a nič nevedia. Možno tí, čo majú na to hlavu, tým sa dačo podarí. Ostatným nie."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Učia ich všetkých to isté, z každého trošku a poriadne nič - žeby rozvíjalo, to čo je v človeku, to nie."


Mal som síce pred sebou počítač, ale veľa bodov z "to-do listu" neubudlo. Veď kto by odolal takejto bezprostrednosti? Na rozlúčku som dostal cukríky. Nechcel som, nekonzumujem, no vzal som: "Zuby šanuješ a energiu nebudeš mať?".


Cesta späť


Podvečerné "icéčko", za oknom dážď a tma, vo vnútri svetlo a mlaď. Notebooky už trochu vyhrávajú nad tlačenými knihami v rukách, ale to je v pohode, študovať, čítať či pracovať vo vlaku je jedným z výhod cestovania, rád to praktizujem aj ja a aj v takejto situácii je možné konverzáciu nadviazať kedykoľvek, stačí veta, pohľad, drobný kontakt. No sluchadlá sú definitívnou bariérou - znamenajú "nerušiť" a prelomiť ju je náročné, ak nie nemožné. Počas celej cesty som konverzoval akurát so sprievodkyňou, ktorú som chcel z toho ticha vytrhnúť priblblou otázkou, že prečo sú internetové cestovné lístky viazané na meno, pričom tie kúpené v pokladni nie. Nevedela, ale aspoň tých pár viet potešilo. Z dvoch mladíkov do 25 (áno, sluchátka a displej), sediacich oproti, sa na mňa počas tých piatich hodín jazdy krajinou jeden nepozrel ani raz, druhý iba jedenkrát, keď som doňho náhodou kopol.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


A keď sa ten pri okne postavil, akože sa ide vyčúrať, svojmu - rovnako starému - susedovi adresoval krásnu vetu: "Dovolíte?"

Foto: fotobanka sxc.hu

Peter Furmaník

Peter Furmaník

Bloger 
  • Počet článkov:  113
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milovník umenia, literatúry a slobody, tulák, provokatér, libertarián; inak firemný ekonóm & konzultant + profi autor a bloger. O financiách a podnikaní píšem predovšetkým na Ľudskourečou.sk Zoznam autorových rubrík:  Naokolo naživowe are the culturePohľady a pocityMoje najmilovanejšie mestoBiznis - základ nášho bytiaSmrteľníciNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu