reklama

Ísť či neísť? That is the question

Chlapík je hudobník. Pred nejakým časom strávil pár mesiacov na Kanárskych ostrovoch, kde spolu s inými chlapíkmi, rovnako dobrými hudobníkmi, dostal angažmán hrať po večeroch miestnym turistom. To obdobie si pochvaľuje, pohodička, veľa peňazí a tak. Napriek tomu ho čosi nenechalo na pokoji. Každý večer, keď zaspával, túžil prechádzať sa po košickej Hlavnej. Po skončení angažmán sa vrátil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Prechádzal sa po Hlavnej a tešil sa. Eufória trvala pár dní. Teraz závidí ostatným, ktorí dostali ponuku hrať tam na Kanároch znova. Šiel by tam zas a dúfa, že tentoraz ho neposadne žiadna túžba vrátiť sa. Lebo tie peniaze - tie peniaze sa porovnať nedajú. Tam si môže každý deň kúpiť novú práčku a na druhý deň ju vyhodiť a kúpiť ďalšiu. Tu mnohokrát netuší ani to, čo bude večer jesť. Napriek tomu to tu miluje. A vie, že aj keď sa mu podarí tam vrátiť, opäť ho to bude pri zaspávaní strašiť. Teraz ho však strašia tie „kanáry.“Inú kamarátku som stretol asi pred rokom. Oznámila, že odchádza do Británie za bratom. „Tu nie je perspektíva,“ precedila so skutočnou nefalšovanou nechuťou. O mesiac nato zverejnil štatistický úrad ten bombastický desaťpercentný hospodársky rast, čím sa podobné výlevy obyčajných ľudí ako i seriózne pôsobiace predvolebné nariekania Fica o zúfalej sociálnej situácii rozplynuli ako dym. Nešlo len o štatistický údaj, viem, že nemusel byť presný (za tú nešťastnú firmu, ktorej som bol zamestnancom, som za daný kvartál výkaz neodovzdal) – no o trende životnej úrovne mi už roky predtým hovorili bližšie, hmatateľnejšie a doočíbijúce „ukazovatele“ – nové, krásne a plné krčmy, nové, krásne a plné autá, narastajúci počet mobilov na jedného užívateľa či nové a čoraz lacnejšie produkty, ktorými zahraničné nepriateľské banky ohurovali zúbožených obyvateľov našej krajiny. Ale asi jednoduchšie je odísť, ako sa snažiť vidieť a chcieť byť pritom.Môj veľmi dobrý priateľ, odkedy zmaturoval a odkrútil vojnu, pravidelne vycestováva na niekoľkomesačný pracovný pobyt kamsi do Nemecka, Rakúska či Británie, pričom na nejaký ten mesiac-dva v roku je späť. Zarobil si na byt aj auto, no napriek tomu ho vždy čosi ťahalo preč. Počas posledných rokov viackrát vyhlásil, že už nikam nejde, zobral prácu za osemtisíc a chvíľu vydržal. Nakoniec sa znova zobral. Teraz je doma už skoro rok a chvíľu som mu veril, že to myslí úprimne. Aj myslel. V práci – zahraničnej firme, ktorá platí zamestnancov lepšie než tie slovenské – skutočne spokojný nie je, ako hovorí, ten prístup ako i odmena sa s tými pravými nemeckými porovnať nedá. Ale ťahá ho i čosi iné. Sám nevie čo, možno sa stále hľadá, a cestuje, i keď vie, že mu to nepomôže, a nájsť seba, ako i spôsob, ako byť šťastný, bude musieť znova len tu, v prepanelákovanom Slovensku.Nedávno som sa spoznal s jednou mladou dievčinou. Práve zmaturovala a vzápätí sa jej splnil sen – prijali ju na parížsku Sorbonnu, kde bude študovať práve to, čo si vysnívala. Byť a žiť v Paríži, v meste Balzaca a Amélie, študovať jazyky na Sorbonne – no nie je to krásne? V tom sne nebolo ani štipky sťažovania či akéhokoľvek negatívneho postoja k našej krajine a štádiu jej rozvoja. Nevadia jej zamračení ľudia, hnusné paneláky a dajme tomu neporovnateľná životná úroveň. Sen bol o inom. Nevinnejší. Preto sa mi páčil.Ten chlapík z úvodu a ten jeho sen o košickej Hlavnej – viem, je to magor, o to viac, lebo som rovnaký. Do svojho rodného mesta som sa už dvakrát vrátil. Vlastne zdieľam nie celkom originálny, i keď stopercentne úprimný názor (naposledy ho prezentoval asi Mišo Kaščák) – že totiž tisíckrát zaujímavejšie, dobrodružnejšie a skutočnejšie je byť tu, kde sa čosi buduje a má potenciál smerovať to k lepšiemu, ako ísť do hotového, nudne fungujúceho sveta, ktorý takýto vybudovali iní presne tak, ako to tu teraz dokopávame k lepšiemu my. No tiež ma to asi bude naveky po nociach trhať.A asi sa budem opakovať, ale pár dní tam, tam či tam v dobe nízkonákladoviek je dnes „no problem.“ Naviac, keď tam kdesi máte známeho, u ktorého môžete prespať:).

Peter Furmaník

Peter Furmaník

Bloger 
  • Počet článkov:  113
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milovník umenia, literatúry a slobody, tulák, provokatér, libertarián; inak firemný ekonóm & konzultant + profi autor a bloger. O financiách a podnikaní píšem predovšetkým na Ľudskourečou.sk Zoznam autorových rubrík:  Naokolo naživowe are the culturePohľady a pocityMoje najmilovanejšie mestoBiznis - základ nášho bytiaSmrteľníciNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu