Peter Furmaník
Mizerného pianistu pokojne zastreľte alebo Nie je profík ako profík
V bare hral bielovlasý dôchodca na elektro-klávesový nástroj a spolu so svojím spevom interpretoval čosi vzdialene pripomínajúce známe evergreeny. No, hral: v podstate do on-line stroja občas ťukol, zvyšok obstaral vopred nahraný bezfarebný podklad, do ktorého on - ako svoj prioritný vklad - spieval. A aj to väčšinou pomerne falošne, bez štipky spätnej väzby či úcty voči poslucháčom s čo i len s priemerným hudobným sluchom.