Mizerného pianistu pokojne zastreľte alebo Nie je profík ako profík

Autor: Peter Furmaník | 6.5.2014 o 10:20 | (upravené 6.5.2014 o 12:30) Karma článku: 5,93 | Prečítané:  1410x

V bare hral bielovlasý dôchodca na elektro-klávesový nástroj a spolu so svojím spevom interpretoval čosi vzdialene pripomínajúce známe evergreeny. No, hral: v podstate do on-line stroja občas ťukol, zvyšok obstaral vopred nahraný bezfarebný podklad, do ktorého on - ako svoj prioritný vklad - spieval. A aj to väčšinou pomerne falošne, bez štipky spätnej väzby či úcty voči poslucháčom s čo i len s priemerným hudobným sluchom.

Obsadené boli asi tri stoly a keby do toho nekvílil, dalo by sa celkom príjemne čítať (a čítaním čakať). Keď dohral, začal hustiť do obsluhujúcej kočky svoje marketingové nápady ako náplasť na mŕtvo pôsobiaci interiér a umierajúce publikum zároveň.

"Viete, toto je divadelný bar. A v divadle dnes hrajú predstavenie. Je ešte teda šanca, že sa to tu naplní."

To bolo ešte v prestávke.

"Vylepil som plagáty, na sídlisku, tak neviem, prečo neprišli"

či

"Treba dať živú hudbu vtedy, keď sú výplaty. Vlastne dvakrát do mesiaca, lebo niekde dávajú aj zálohy."

odznelo "po."

Z osadenstva tých troch obsadených stolov sa vykľulo niekoľko vetiev rodiny samotného entertainera a pravdepodobne som teda bol stopercentným zložením nádejnej cieľovky. Krčmárka ma navyše - sekundu po tom, čo mi doniesla drink No. 2, klasika - taktne vyhodila vetou "Ste dohodnutí na nejaký presný čas?"

S muzikantmi, profíkmi a odborníkmi rôzneho druhu máme skúsenosti mnohí, rovnako freelancujem (a teda aj outsourcujem) sám. V ten týždeň som okrem spomenutého hudobného zážitku zažil aj pár zážitkových bytových katastrof technického druhu. Dnes preto niekoľko možno rozptýlenejších postrehov na tému profesionalita, kvalita, cena či schopnosť predať sa:

  • odborníkov, profesionálov či proste aktivistov je - v každej oblasti či profesii - milión. Stavbárov, vodárov, tvorcov webstránok, hudobníkov či účtovníkov. Každý z nich je presvedčený, že je skvelý a snaží sa o tejto skutočnosti presvedčiť aj ostatných - najmä teda potenciálnu klientelu. Keď však všetkých zástupcov z jednej profesie postavíte vedľa seba, oslní vás jednoducho pestrá škála od pár špičkových profíkov až k mizerným flákačom bez štipky talentu, cti a schopnosti uznať si to. Všetci ostatní sú / sme niekde "medzi", lepší či horší priemer alebo - ako hovorí kontroverzný publicista Michal Kašpárek: "nie ste geniálni, ste len stred Gaussovej krivky".
  • nikto nemôže byť majster na všetko (hodil by sa nepreložiteľný maďarský výraz "ezermester") - ak vám ktosi tvrdí, že vám osobne vymuruje kúpeľnu, zariadi vodu a elektrinu prípadne vymení okná a to dokonca rýchlo a kvalitne, pošlite ho čo najskôr kade-ľahšie. Takíto majstri zanechávajú po sebe úžasné dedičstvo v podobe docapaných obkladov či po pár rokoch rezignujúcich vodovodných rúr bez možnosti reklamácie, sťažnosti či prípadného zabitia autora. Naopak: profesionalita rovná sa špecializácia. Alebo: ak sa zlepšuješ v jednej oblasti, na ktorú máš prirodzený talent či ťa dokonca baví, je veľká šanca, že sa staneš špičkovým. Zlepšovaním svojich slabých stránok bude s teba prinajlepšom priemer. V tomto neoriginálnom pravidle sa zrkadlí úžasnosť pokročilej deľby práce - špecializuj sa a ostatné práce outsourcuj na iných špecialistov: prirodzeným dôsledkom je celková úspora (času, peňazí, stresu) pre všetkých zúčastnených.
  • hudobník v krčme je jedna z profesií, kde prínos účinkujúceho dokážeme - ak teda máme aspoň takú muzikálnosť, sluch a rytmus - oceniť hneď na mieste. Horšie je to s ostatnými profesiami. Pokročilá špecializácia a deľba práce má síce predovšetkým výhody - opakujem to aj napriek epoche, v ktorej ešte stále letí "urobím si všetko sám, lebo je to tak kvalitnejšie, lepšie a ani  sám neviem prečo". Rizikom outsourcingu však je, že v službe či profesii, ktorú si objednáš, sa vôbec nevyznáš a prípadný problém môžeš odhaliť až vo chvíli, keď ti v sprche pláva čosi ako vianočná kapustnica. Čo s tým, neviem, návrat k selfpomoci však považujem za cestu do stredoveku.
  • dávaj free a veľa, vráti sa ti to dobrým menom - medzi podnikateľmi sa už pár rokov šíri slogan "S reklamou je to ako so sexom. Čoskoro za ňu budú platiť len zúfalci". Niečo na tom je - technika a internet potápajú klasické a otravné formy propagácie a podporujú kreativitu, originalitu a inovácie. Freelanceri blogujúci, videoblogujúci či podcastujúci plus aktívni na virtuálnych či off-line sietiach sa o zákazky ani nemusia snažiť, pričom moderné formy vlastného proma žerú akurát tak čas, energiu a pár drobných. Naopak: platiť si drahé a neadresné reklamy či inzeráty je často vyhadzovaním peňazí von oknom. Mnohí z tých úspešnejších už pochopili.
  • pozor však na prázdny obsah - ak niekto veľa rozpráva o svojej práci, čo všetko vie a ako to robí, poväčšine ide o profíka mizernej kvality. Platí aj o majstroch a especially aj o hudobníkoch - tí šikovnejším stačí hrať, kecať nemusia a ani to nepotrebujú. Vo svojej šikovnej knihe o mikropodnikateľoch "Startup za pakatel" hovorí Chris Guillebeau, že ani reštauračných hostí príliš nezaujíma, akým spôsobom kuchár jedlo pripraví. "Dejte jim rybu", odporúča.
  • "laciný je laciný" - opakuje snobská svokra v čarovnej "Polnoci v Paríži". Aj na tomto niečo je - chcieť všetko čo najlacnejšie je také slovenské. Bazírovanie na cene v podstate ochudobňuje obe strany: predávajúci pri zle platenom výkone to cíti a nedá zo seba stopercent, čo v konečnom dôsledku ochudobňuje kupujúceho. Nekvalitná práca si tak skôr či neskôr vyžiada ďalšie náklady. Pekne ilustruje aj pobaví tento obrázok:

" Vždycky se najde někdo, kdo to udělá levněji!"
freelancer2.jpg

Z nedávneho BA-KE jazzového festivalu si jeden môj známy odniesol veľmi blbú náladu - vraj ťahanie svetových umelcov do SR je hádzanie perál sviniam. Inak povedané: načo k nám chodia hrať svetové či slovenské mená, keď si to publikum aj tak neváži a radšej sa venuje drinkom či trkotaniu. V skutočnosti to však platí skôr naopak: kedysi nás v školách trestali za to, že máme mizerné výsledky, dnes sa už tak trochu vie, že za znudených, spiacich a najmä neznalých žiakov/študentov môže mizerný pedagóg. Preto je aj prádzna sála či krčma vizitkou len a len samotných hudobníkov, príp. ich manažérskeho ansáblu či marketingového cítenia. Nezaujal si? Ber to s pokorou a pracuj na sebe.

Mizerného pianistu preto pokojne zastreľte. Vyberajte si špičkových profíkov, ktorí vás nevysávajú rečami, no výsledky hovoria za nich. A rovnaké kritériá uplatňujte na seba, svoju profesiu a komunikáciu. Napríklad aj takto sa môžeme všetci často usmievať, nehanbiť a mať z čoho slušne žiť.

Titulná ilustr.foto: Flickr
Fotka v článku: FB stránka portálu Na volné noze)


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?