Prečo chamtiví výrobcovia zámerne skracujú životnosť výrobkov?

Autor: Peter Furmaník | 15.8.2013 o 10:48 | Karma článku: 10,12 | Prečítané:  2992x

Trhové hospodárstvo je hnusný systém, ktorý klame, využíva a ožobračuje (väčšinou dobrých a pracovitých) ľudí. Podnikatelia sú chamtiví, ide im len o zisk bez ohľadu na životné prostredie, životnú úroveň zamestnancov či budúcnosť nás všetkých. Takéto, už storočia prežívajúce idey sa pod vplyvom celosvetovej dlhovej krízy a nekonečných on-line možností šíria a vynárajú spoza každého rohu. Menej vzdelanejší už chystajú zbrane, sčítanejším sa potvrdzujú ich naštudované poučky, k utopickej socialistickej rovnosti, spravodlivosti a blahobytu sa jednotne upínajú zraky hipíkov, permakultúrnikov, ľavicových intelektuálov i pravoverných komunistov.

Jednou z posledných výziev do boja je životnosť výrobkov. Podnikatelia-výrobcovia vraj do svojich výrobkov zámerne zakomponúvajú akúsi súčiastku naviac, ktorá spoľahlivo zabezpečí, že výrobok v určitom okamihu (ideálne po expirácii záruky) prestane plniť svoje funkcie. Inými slovami sa pokazí, odíde a zákazník si bude musieť kúpiť nový. Takýmto spôsobom si zlí kapitalisti zabezpečujú svoje závratné miliardové príjmy, ktoré by v prípade, keby mali výrobky prirodzenú a dlhšiu životnosť, pravdepodobne nedosahovali. Najnovšie mi tento krutý príbeh ktosi zazdieľal na Facebooku týmto článkom.

Možno je to - v prípade niektorých výrobcov a ich výrobkov či dokonca úplne vo všetkých prípadoch - naozaj tak. Ľudia nie sú stroje, sme rôzni, niektorí lepší, niektorí horší, niektorí si dovidia ďalej od nosa, niektorí nie. V slobodnom svete sa prejavíme naozaj všetci. Aj tí horší.

Zdôrazňovanie tejto myšlienky či prípadne faktu je však len vysloveným "B".

Treba povedať aj "A".

Všetci chceme mať pravidelný príjem. Zdôrazňujem: "pravidelný". Teda sumu, ktorá chodí na účet každý mesiac približne v rovnaký deň a v rovnakej sume, na základe ktorej vieme potom uhradiť všetky naše bežné životné potreby či sporenie. Keby nebol, život by bol ťažší, ak nie nemožný.

Na to, aby sme mali pravidelný príjem, musíme mať pravidelný odbyt našej produkcie. Tj výrobky a tovary, ktoré vyrábame a predávame, či služby, ktoré poskytujeme, musí každý mesiac kúpiť približne rovnaký počet ľudí či firiem, tj zákazníkov. Žiadnym iným spôsobom peniaze nevznikajú, aj keď nás politici dennodenne presviedčajú o opaku. Peniaze ako reálny platobný prostriedok nevznikajú kreslením či tlačením - najmä my ich takto nemôžeme získať. Zakaždým musíme čosi najprv dať. Buď my alebo náš zamestnávateľ, ktorý má na krku celú tú tvorbu, obchod a riziko podnikania. Pravidelne prichádzajúca výplata na náš bankový účet možno zahmlieva skutočnosť, že on sa o tieto peniaze musí každý mesiac skutočne snažiť a bojovať.

A ak to teda niektorý výrobca takto skutočne robí - tj zámerne obmedzuje životnosť svojich výrobkov s cieľom predávať výrobky pravidelnejšie - robí to pravdepodobne s týmto diskutabilne ušľachtilým zámerom: teda aby on aj jeho zamestnanci dostávali každý mesiac pravidelný príjem.

V opačnom prípade - ak by mali výrobky niekoľkonásobne dlhšiu prirodzenú životnosť - by ich logicky predával menej. Teda predalo by sa ich menej v určitom časovom úseku. Automobilka by nepredávala ročne 1 000 áut s cenou 10 000 EUR a zamestnanci by nemali mesačne v priemerne 1 000 EUR, ale ročný predaj by bol povedzme iba 200 áut. Buď za rovnakú cenu, čo by znamenalo teda nižšie príjmy, platy prípadne rušenie pracovných miest. Alebo - s cieľom zachovania súčasnej výšky platov - by bola cena jednoznačne vyššia.

Lebo bohužiaľ treba povedať aj to, že ak by mali výrobky niekoľkonásobne dlhšiu životnosť, museli by sa predávať za niekoľkonásobne vyššiu cenu. Inak by neprežil nik z tých, čo ich vyrába - podnikateľ či jeho zamestnanci. Teda nik z nás.

To už my - priaznivci smartfónov za jedno euro či automobilov za pár tisíc - akosi nechceme vidieť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?