Už nikdy viac námestia

Autor: Peter Furmaník | 23.11.2011 o 12:02 | (upravené 23.11.2011 o 12:19) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  1076x

17. novembra sa v Košiciach dalo prehovoriť z pamätného balkóna na vedeckej knižnici.  Ktokoľvek, 15 minút, na akúkoľvek tému. V ten deň sa toho napokon dialo omnoho viac (najmä festival refresh89), čo je v porovnaní s pustým centrom počas okrúhleho 20-ročného výročia (2009) veľké pekné plus. Pár minút pred tým rečnili na tom istom námestí komunisti. "Sľúbili nám prácu, dnes máme nezamestnanosť, sľúbili nám prosperitu, dnes máme biedu. Sľúbili nám raj, dnes máme peklo." (Načo im to preboha sľubovali?)

Na námestiach sa reční, stojí a mrzne najmä vtedy, keď ide o slobodu. V pamätnom novembri 89, pred rokom, keď sme "mali radi túto krajinu, nemali radi túto vládu" aj pri čítaní mafiánskeho rozhovoru pred ministerstvom spravodlivosti.

Vo všetkých týchto prípadoch sa čaká zmena, verí sa v ňu a ako dôkaz správnosti slúži sila davu. Mnohokrát zmena aj príde, čo ešte viac utužuje myšlienku správnosť riešenia prostredníctvom námestia. Čím je nás viac, tým viac dokážeme.


No na námestiach sa reční aj v iných prípadoch. Napríklad keď o slobodu vôbec nejde. Na námestiach rečnia aj komunisti, aby sa vyžalovali na hroznú dobu, ktorá im dovolí to, čo oni nikomu. A celkom často aj fašisti. Na námestí rečnili už aj priaznivci pôvodnej myšlienky Európskeho hlavného mesta kultúry aj jeho odporcovia. Masa na námestí má silu aj otvorene vydierať a ničiť na grécky spôsob, ktorý ako svoj vlastný atrapujú aj slovenskí štátni učitelia a lekári. (Raz ktosi zo stupienka povedal, že veci sa začnú meniť "až keď začneme vyvaľovať električky".) Na námestí je dnes možné urobiť aj vedeckú prednášku o blahodarnom kanibalizme a jeho vplyve na racionálnu výživu, demonštráciu za kríženie človeka s akváriovými rybičkami či protest za práva našich predkov z 11. storočia pred našim letopočtom.


Pre pamätníkov:

V roku 1998 sa na neveľkom (hoci vďaka mediálnemu vplyvu obrovsky výraznom) námestí zišla masa ľudí, aby spolu prostestovali prodi obsadeniu ich obľúbenej TV Markíza kýmsi zlým. Pár dní pred Veľkými Protimečiarovskými Voľbami padol ten elán vtedajšej opozícii ako mana z neba v boji proti "chudákovi" Mečiarovi, ktorý za celú vec podľa všetkého vôbec nemohol.


Fakt, že za akúkoľvek myšlienku sa postaví masa ľudí, neznamená v podmienkach demokracie založenej na všeobecnom volebnom práve neberúcom ohľadom na vzdelanie, IQ či základný prehľad vôbec nič. Ani to, že myšlienka je správna, ani to, že je svätejšia než iné, ani to, že masa jej uplatneniu v budúcej praxi rozumie. Nič.


Hodnota zhromaždeného ľudu - teraz, keď sa to už môže a denne deje - devalvovala preto asi trhová cena prvého telefónu Nokia s hmotnosťou pár kíl. Keď raz (alebo zase raz) pôjde o správnu vec, na námestie sa mi veľmi chcieť nebude. Nechcem byť rovnaký ako hentí, vykrikovači a vydierači. A v ére síce len batoľatej, ale predsa len slobody vlastne nie vždy viem, čo je to správna vec.


Ani protesty ani otvorené vydieranie ako ďalšie štádium vyjadrenia davu negarantujú totiž spásonosnosť, správnosť a všeobecnú užitočnosť idey.


To sa len masa dáva dokopy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?