Kapela Ethno Rytmo: Hudba lieči

Autor: Peter Furmaník | 27.10.2011 o 12:50 | (upravené 27.10.2011 o 15:42) Karma článku: 4,89 | Prečítané:  1572x

V slovenských čajovniach, krčmách či festivaloch už mnohí mali možnosť naživo spoznať čaro slovensko-svetovej ethnohudby hranej zo srdca a pre srdce. Či povedzme pre samú radosť z hudby. Zoskupenie s názvom Ethno Rhytmo združuje troch chlapíkov s rôznymi hudobnými skúsenosťami. Keď sa chceš kohosi zaujímavého s atraktívnymi aktivitami čosi opýtať, urob z toho záznam, možno to bude stáť za to. Tak vznikol priateľský a zároveň verejný rozhovor o ethno muzike a všetkom, čo s ňou súvisí. Pri vínku a zvukoch nefalšovaného ethno dažďa:)

Čo je to ethno muzika?

Ariel:

Ethno hudba je špecifickým výrazom každého národa či etnika. Každý národ má svoju špecifickú kultúru, hudbu, vynašiel vlastný hudobný nástroj, od ktorého sa tá hudba odvíja. Hudba sa v minulosti používala takmer neustále, pri liečení, pred lovom či na iné rituály, pri ktorých bolo potrebné dať dokopy energiu. Súčasnú ethno muziku obohacujú vplyvy z celého sveta. Každá krajina má svoje melodické postupy a svojrázne nástroje a ich kombináciou vzniká nová ethno hudba.

Kultúra vyviera z magickej praxe národa, kde sa vždy nachádzal akýsi šaman, ktorý národ vnútorne stmeľoval. Používal na to hudbu. Hráme teda hudbu šamanskú, to „ethno" v názve ju však viac sprístupňuje ľuďom. Duchovná, šamanská hudba býva na prvý pohľad bežným poslucháčom vzdialenejšia. I keď je to stále ethno muzika.

Robo:

Ethno hudba je tá najprirodzenejšia hudba od srdca. Vychádza z koreňov, zvyčajne z koreňov nejakého národa. No aj z koreňov ako takých, z ducha prírody, niečoho, čo má hĺbku a presah.

 

Ethno je skôr mix - teda z každej krajiny niečo - alebo skôr ide o jednu pôvodnú vec z jednej konkrétnej krajiny?

Ariel:

Zmes hudobných prvkov z rôznych končín sveta - to je world music. Taký prienik rôznych ethno muzík. Bulharskej, rumunskej, čínskej, slovenskej.

 

Spomínaš slovo"šamanizmus", tento pojem sa opakuje aj v oficiálnych materiáloch i na vašej facebookovej stránke. Čo to má spoločného s vašou hudbou?

Ariel:

Predstavme si človeka, ktorý vojde do kostola a začuje organovú hudbu. Tento zážitok ho povznesie do istého duchovného stavu, v ktorom je schopný prijímať idey, tomuto stavu zodpovedajúce. Tie sú v každom náboženstve či duchovnom hnutí, samozrejme, rôzne. Tento stav otvára ľudí natoľko, aby sa zapojením vlastnej energie stali jeho účastníkmi. Šamanizmus je preto práca s duchovným stavom. A hudba s tým súvisiaca sa nazýva šamanskou hudbou.

 

Má to niečo spoločného s náboženstvom?

Ariel:

V podstate áno, ale s tým, ktoré máme všetci v sebe. Každý z nás má totiž svoje, jemu vlastné náboženstvo. Hovorí o jeho vzťahu k životu, zemi, prírode. Otvára v človeku pohľad, aby dokázal vidieť mystiku, tajomstvo. Sme naučení dívať sa na veci určitým bežným spôsobom. Ak však zmeníme uhol pohľadu, uvidíme veci, ktoré pre nás doteraz boli tajomstvom, veci mystické a okultné. Naša hudba sa zaoberá prírodou a tá má okrem fyzického, hmotného rozmeru aj svoj duchovný rozmer. Zem je živá bytosť, živou bytosťou je aj strom, všetko okolo nás žije. Úlohou našej hudby je naladiť človeka, aby cítil život zo zeme, zo stromu, z prírody. Ako z individuality, ako z vedomej súčasti našej existencie. A pri duchovnom rozpoložení navodeným touto hudbou má poslucháč šancu prežiť zjednotenie s touto prírodou a životom. Komunikovať s prírodou a prežiť ju v tej hudbe.

Robo:

Šamanský pohľad hovorí, že všetko naokolo je živé a  pulzuje životom. Kamene, stromy, všetko žije. Hudba je o kontakte so živým, pripojením sa k životu. Prostredníctvom hudby a najmä bubnov som mnohokrát pocítil stav rozšíreného vedomia, extázu. Stavy, ktoré nie sú pre dnešného človeka bežné, ale sú našou prirodzenosťou. Touto hudbou je možné sa k nim dostať. Možno sa to dá aj inou hudbou či nástrojmi, my to robíme cez rytmus, perkusie a spev.

Ariel:

Hudba je posol z duchovna, posol plný lásky. Má rôzne tváre, formy a žánre, vždy však ide o jednu a tú istú muziku. Disco-hudba je o láske k radosti, punk je o revolte, rapperi hudbou vyjarujú svoj hnev, deathmetal je povedzme o nenávisti, existuje aj hudba o láske k ľudovým tradíciám. Naša hudba je o láske k zemi, k živej bytosti. Ak sa naladíš na jej jazyk, dokážeš precítiť, čo hovorí.

 

 

Ste aktívnymi hudobníkmi aj v iných projektoch a žánroch - jazz, rock, klavírna hudba. Má hudba obsahovať aj inú informáciu, akou je radosť či pôžitok z hudby? Inými slovami, má mať formulovateľnú myšlienku, konkrétny odkaz, posolstvo? Alebo ide len o zhluk tónov a rytmov a nič viac?

Ariel:

Hudba je médiom. Rozoznieva v tebe veci, ktoré tam tak či onak sú. Umelec vkladá navyše do hudby informáciu zvnútra, ktorá v poslucháčovi čosi rozochvieva. Poslucháč sa tak stáva aktívnym účastníkom tvorby, dotvára si ju sám. Vo svojom živote čosi prežil, hudba v ňom čosi ďalšie vzbudzuje a prijíma ju v závislosti od toho, ako sa mu informácia v hudbe páči. Je krásne, ak v tom procese poslucháč a hudobník v podstate splynú. Teda hudba nie je len médiom, hudba odniekiaľ plynie. Mnohým hudobníkom postačuje hrať tóny len schematicky, bez cítenia obsahu. Schémy sú skvelé ako pomôcka, ak sa však hudobníci dostanú na jednú vlnu, vedia čo majú hrať aj bez schém. Vedia, že to je ono, to pravé, že to má byť presne tak a nie inak. Vtedy tvoje srdce vie.

Robo:

Raz som navštívil jazzový festival, kde som zažil legendárnych muzikantov. Hrali bezchybne, dokonale. Sedel som tam a počúval, nerobilo to však so mnou nič. Jedným uchom dnu, druhým von. Zažil som aj opačný príklad - hudobníkov, ktorí sa svojou hudbou dotýkali všetkých ľudí. A to ma strhlo. Duchovno, šamanizmus je možné do hudby vložiť nezávisle od žánru. Každý má svoje médium, ktoré je mu blízke. Pre nás sú to ethno nástroje, učaroval nám ich zvuk. Nejde však o len o ne, usilujeme sa o duchovný presah. I keď to na našich koncertoch mnohokrát tak vyzerá, nejde iba o predvádzanie techniky. Musí to byť aj o obsahu.

 

Nestačí iba radosť z hudby?

Ariel:

Ale áno, stačí. Ale aj duchovno je dôležité. Lebo odovzdáva informáciu. Formuje čosi v našom vnútri - o tom je „in-formácia". Keď sa ľudí pýtajú hiphoperov, prečo majú také nahnevané texty, hovoria len, že oni len opisujú svet, aký je. V skutočnosti ho vytvárajú. Hudba predznamenáva vývoj ľudstva. Ak umenie vyformuje v ľuďoch deštruktívne prvky, deštruktivita ovládne bežný život. Na druhej strane informácia, ktorá otvára srdce, prenáša tvorivé informácie ako protiváhu deštrukcie a nasmeruje nás k tomu, čo môžeme dobrého urobiť, kam spoločnosť posunúť. Vedomie ovplyvnuje celú zem, hovorí o tom okrem iného aj psychosomatika.

 

Mnohým ľuďom s určitým náboženským presvedčením či vierovyznaním čokoľvek okultné či čarodejnícke prekáža , vidia v tom akési zlo - napr. zakazujú svojim deťom Harryho Pottera. A pritom je to len rozprávka pre deti, ktorej jediným cieľom je zarábať peniaze. Čo vy nato? Čo by ste im odkázali?

Robo:

Zlo sa do človeka môže dostať kdekoľvek. Napríklad aj v kostole, na ulici, prostredníctvom výchovy, v škole. Všetci sme ľudia a sme nejakým spôsobom pokúšaní. Nerád používam pojmy ako sú duchovno, šamanizmus, ezoterika. Od istého dňa som si uvedomil, že pod pojmom povedzme "duchovno" sa skrýva celý náš život, to, akí sme. Nedeje sa to "niekde", duchovno je to, čo je "tu". Máme v sebe úžasný potenciál, silu myšlienok a fantáziu, tie nevidíme, ale sú tu.

Ariel:

Pojem "okultizmus" získal v poslednej dobe negatívne konotácie. Ciest okultizmu je však viac, pozitívnych i negatívnych. Podstatou okultizmu je poznanie skrytého. To "skryté" je zároveň úplne zjavné až do očí bijúce. Výchovou sme sa trochu vzdialili krásnemu tajomstvu života - teda že všetko naokolo žije. S prírodou dokážeme komunikovať ako so živým organizmom, sme schopní ju pochopiť a učiť sa z nej. Okultné zákonitosti - skryté i dobre známe - sú okolo nás a vytvárajú harmóniu. K ich pochopeniu a duševnému rastu nám pomáhajú rôzne formy duchovnej aktivity - modlitba, meditácia či počúvanie hudby. Hudba nás dokáže naladiť na revolúciu ale aj na otvorenie srdca. Vieme si napríklad uvedomiť, že voda je krvou zeme a nemôžeme do nej čokoľvek vysypať, lebo si pod sebou pílime konár.

Okultizmus však môže byť aj negatívny. Disharmonický podtón mu dávajú napríklad ľudia, ktorí svoju túžbu po materiálnych statkoch povýšili nad slobodu svoju či slobodu iných. Živnou pôdou negatívneho vnímania okultizmu sú klapky na očiach ľudí, ktorí ho vnímajú ho bez toho, aby o ňom čosi vedeli. Verím však, že drvivá väčšna ľudí by sa priklonila k tej dobrej forme okultizmu. Každý chce byť šťastný, chce milovať a byť milovaný.

etno6.jpg

Prečo sme my Slováci chceme byť jedineční, no preberáme mnoho vplyvov zo sveta? Napr. rockandroll, blues, jazz, country a možno aj ethno.

Ariel:

Dobrá otázka. Ono to tak vyzerá, že naša hudba je z Afriky. Ale pravda je iná. My hráme „čermeľský štýl" (pozn. aut.: Čermeľ = štvrť v Košiciach). Ja som to objavil a kodifikoval. (smiech)

Robo:

Súvisí to s čajovou kultúrou a s čajovňami, ktoré u nás i v Čechách po revolúcii vznikli. Celkom zaujímavé je, že u nás je silnejšia čajová kultúra a jej priaznivci sa jej venujú zarytejšie, než v krajinách, odkiaľ čaj pochádza.

Ariel:

V Košiciach existuje fantastická komunita ľudí žijúcich duchovnom, ezoterikou a šamanizmom. Organizujú sa tu prednášky, kurzy a iné podujatia. Pri vzájomnom spoznávaní sme postupne zistili, že máme k sebe bližšie, než sa zdalo, objavili sme podobné záujmy a myslenie. Študoval som konzervatórium, žil som hudbou a chcel som sa stať profesionálom. Postupne ma to však akosi prestávalo baviť, klasika, džez, rock, stále to isté. Už som to nemohol počúvať, nebavili ma koncerty, filharmónia, krčmy. Raz som sa náhodou objavil na koncerte Sri Chinmoya, čo mi otvorilo oči. Uvedomil som si, že na pobyt na "konzerve" mi nedáva celú hĺbku, akú len hudba môže poskynúť. Bál som sa, že budem celý život robiť niečo, čo ma už nebaví. Tam som však objavil dvere do úžasnej hĺbky, pocítil, že „to je ono". A s ľuďmi z čajovne sme objavili, že každý hrá na niečo svoje a svojským spôsobom.

Robo:

Afrikou je to len inšpirované. Vzniklo tu však čosi jedinečné, akési nové etnikum. Mali sme tu aj workshopy afro-arabských rytmov, no v Košiciach sa to neuchytilo, možno na západe krajiny áno, tam Slováci hrajú hudbu Afričanov, svojich učiteľov. U nás vznikol náš vlastný ethnoštýl, ktorý inde na Slovensku nie je. Je to inšpirované Afrikou, ale nie je to Afrika.

Ariel:

Je to ako s našou ľudovou hudbou. V priebehu storočí prešli naším územím rôzne národy a kmene. Huni, Turci, každý z nich tu zanechal niečo zo svojej hudby či nástrojového inštrumentária. Napr. skladba "Išol macek do malacek" obsahuje niekoľko stopercentne turecko-arabských tónov. Každý z nás teda čosi počúval, zároveň však hrá po svojom. Počas našich spoločných bubnovačiek a stretnutí v prírode a pri ohni každý hral to svoje. Tak vznikol špeciálny „ksicht" tejto hudby s jej vlastným srdcom aj srdcom tých ľudí. A spoznala sa tam aj naša kapela. Posunuli sme to na vyšší "level", vytvorili koncepciu a tak vznikla hudba, ktorá sa narodila ešte predtým, než sme ju začali hrať. (smiech)

 

Počul som o pojme „zdravotné bubnovanie". Pravidelné hrávanie na rytmické nástroje vraj pomáha liečiť mnohé civilizačné choroby, ľudia so stresujúcim povolaním či tí, ktorí prešli syndrómom vyhorenia sa takto uvoľňujú, liečia, odblokuvávajú a relaxujú. Je to tak?

Robo:

Témou mojej bakalárskej práce bol vplyv hudby na človeka. Istý americký neurológ, Bittman, testoval bubnovanie na ľudoch, ktorí dovtedy nikdy nehrali. Po určitom čase preukázali testy ich zdravotného stavu, že tí ľudia sú uvoľnenejší, zvyšuje sa tvorba ich bielych krviniek, zlepšuje imunita, sú celkovo spokojnejší. Striedaním rúk sa dokonca rozvíja prepojenie hemisfér. Vidím to aj v praxi: ľudia sú spočiatku nesmelí, ale keď odhodia predsudky o tom, že nevedia hrať, veľmi rýchlo sa uvoľnia. Mnohokrát som zažil, ako z ľudí očividne vyplávali negatívne emócie. Po bubnovaní je človek spokojný, vysmiaty.

 

Nie každý však má hudobný sluch a nie každý cíti rytmus. Neprekáža to?

Robo:

Deväťdesiatdeväť percent ľudí rytmus má. Vraj existujú aj ľudia, ktorí rytmus nemajú. Myslím však, že rytmus má každý, komu v hrudi bije srdce. To je rytmický nástroj, ktorý máme všetci. Niekto viac, niekto menej.

Ariel:

Celý život žijeme v rytme. Každý človek sa to viac či menej dokáže naučiť. Bubon vždy dostane do rovnováhy. Keď si nahnevaný či unavený, zahraj si. Mne je vždy lepšie, ked si zahrám.

Robil som aj muzikoterapiu. Každý rytmus či frekvencia má súvis s nejakým orgánom, ten potrebuje energiu, rovnako ako každá energia má iný kmitočet. Ak sa na ten kmitočet naladíš, orgán posilňuješ. Oheň ovplyvňuje aktivitu srdca a teplotu krvi, pri horúčke je potrebné človeka schladiť, ak máš zas málo ohňa, tak máš slabé trávenie, si unavený, pomaly ti to myslí. Vo vesmíre existujú tri sily - rozťažná, sťahujúca a vyrovnávajúca. Ak ťa zmáhajú konkrétne sily, existujú hudobné postupy, ktoré podporia sily opačné. A naopak. Je to podobné ako pri energetických dráhach-meridiánoch.

 

Hraje niekto na Slovensku takú hudbu?

Ariel:

Je viac hudobníkov, čo hrajú čosi blízke či podobné. Duchovne najbližší nám je Žiarislav, ktorého hudba lieči, dostáva do rovnováhy.

Robo:

Jeho hudba je spontánna a prirodzená, veľa čerpá z ľudových koreňov, používa tradičné píšťalky, vyrába si vlastné bubny. Existujú aj iní, ale sú skôr roztrúsení.

 

Robíte aj nahrávky, chystáte album. Má to zmysel, keď je atmosféra koncertov neprenosná?

Ariel:

Ale áno, nahrávame totiž naraz, v jednej chvíli. Nahrávky navyše rozšíria našu hudbu aj na miesta, kde sme sa zatiaľ neukázali.

 

etno7.jpg

Kapela Ethno Rytmo vznikla v r. 2009. Jej členovia Ariel Frabato, Robo a Boris sa angažujú v rôznych hudobných projektoch (ethno, jazz, rock). Spoločné Ethno Rytmo hrá prevažne vlastnú tvorbu obohatenú prvkami z celého sveta na širokom spektre predovšetkým rytmických hudobných nástrojov. Ich živé vystúpenia, doprevádzané často ohňovou a tanečnou show, sú skutočným zážitkom.

Ethno Rytmo na facebooku

Rozhovor je prejavom fanúšikovského nadšenia, nie platenou ani inak honorovanou PR aktivitou. Názory vyjadrené v texte sa nemusia vždy zhodovať s názormi autora.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?