Katka Džunková napísala knihu a je úžasná

Autor: Peter Furmaník | 5.5.2011 o 13:50 | Karma článku: 6,67 | Prečítané:  1662x

Poézia mi vždy išla menej, nie je to môj spôsob vyjadrovania, bližšie sú mi príbehy a prozaickejšia realita, som ochotný aj priznať, že som na ňu aj trochu sprostý. Ale keď chcem, ide to, najmä keď mi ju sprostredkuje kvalitný prednes a predovšetkým vtedy, ak je mimoriadne kvalitná sama osebe.

Taký je aj prípad mimoriadneho a vonkoncom nečakaného darčeka, obdržaného úplne náhodne počas stretnutia na ešte predvianočnej košickej ulici. Katka Džunková je mladý literárny talent, poznám ju z literárnych súťaží, ktoré už mnoho rokov suverénne vyhráva. Iní ju možno poznajú z jej blogu, roky čítaného a oceňovaného, v ktorom originálne podáva zážitky zo života a svojský pohľad na svet, v poslednom čase najmä v cestopisnom šate.

Katkina debutová zbierka básní sa volá Palica brata a palica slnka. To je ten darček a mám v ňom aj venovanie:)

Povinné bifľovačky mihálikov, kostrov a ďalších nešťastníkov na strednej škole, rovnako kontraproduktívne ako celá povinná výučba literatúry, zabezpečili slušnú nepriepustnosť hlbších významov poetických textov či averziu k akejkoľvek snahe ich hľadať. Napriek tomu minimálne čosi oceniť a rozpoznať viem. Originálne obrazy a pohľady, ktoré len tak hocikde „k mání" nie sú a už vôbec ich my, obyčajní ľudia, nevidíme a nenachádzame:

 

Na konci leta

plaché zimné deti

neprichádzali na to,

ako naspäť pripevniť na kríky jeseň

 

Či:

 

Popri ceste

stáli zástupy

orechov ako pútnikov

sadených ešte v dejinách molí

na dlhom plášti

cisára pána.

Vlak okolo prechádzal pokojne

v nemom úžase

nad tichom,

o ktoré prosili

ružovou dušou čerešne

a srnky kráčajúce po kolená

po lúčnom mori.

 

Alebo:

 

Ešte trvá leto

a hruškám už vyšli

čierne pehy

z hanby nad ľuďmi

 

A ešte trochu:

 

(...)

hodil doprostred rieky kameň.

Odvtedy sa rieke zdalo,

akoby jej na tom mieste

uviazali kravatu -

po každom daždi

mala hnedé vlasy,

v lete chcela vystúpiť

bližšie k ľuďom,

ale až v decembri

im pod ľadom

videla do tváre.

 

Toľko chuťovky, vytrhnuté z omnoho prepracovanejšieho, komplikovanejšieho a mnohorozmerného kontextu, do ktorého sa nemienim púšťať - jednak pre  moju nízku mieru fundovanosti, jednak pre vlastný odlišný pohľad na niektoré témy a rozmery. V básňach je veru čo objavovať a obdivovať, najmä pre tých, čo ich oceniť vedia. Knihe by sa zišiel príťažlivejší dizajn a bez diskusie aj nejaké to promo, ale to sa asi od vydavateľa čakáme márne. Čo je už iná  téma. Ale keď si na vlastnom blogu nerobí reklamu aspoň sama autorka :), tak aspoň toľko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?