K láske k práci patrí aj umenie vykašľať sa na ňu

Autor: Peter Furmaník | 24.1.2011 o 10:15 | Karma článku: 11,17 | Prečítané:  1661x

Vybral som sa po tom mojom Luníku. Luník má číslo VII. Ten celosvetovo preslávený „number nine" vidno, ked vybehnem na kraj kopca, na koniec vilovej štvrte.

Hraje tam väčšinou hudba a podľa všetkého sa majú dobre. Túlal som sa, bol november a napriek tomu asi šesťnásť stupňov, čiže niečo ako skorá jar. Pred mnou zastalo auto. Môj starý kamarát, podnikateľ z oblasti osobných financií, má sa vždy skvele, aspoň tak sa snaží pôsobiť, je šikovne motivovaný na to, aby sa celým telom a dušou venoval rozširovaniu svojho biznisu, znie to z každej jeho vyslovenej vety, výrazu tváre i gesta, aktivita týmto smerom a aktivita vôbec, ja skoro stále počítam a analyzujem, on je deformovaný takto. Neochvejné pozitívne myslenie a šírenie ultrapozitívnej energie.

„Túlate sa, pán podnikateľ", pozdravil ma s úsmevom.

„Výhodou SZČO nie je to, že má dvakrát toľko roboty než iní, ale to, že sa na ňu môže niekedy úplne vykašľať." Odpovedal som.

To bol môj momentálny pocit. Zo srdca úprimný.

V rámci výberového konania som kedysi navštívil jednu miestnu a podľa dostupných informácií aj úspešnú firmu. Chlapíci-šéfovia boli sympatickí, ale ešte pred vstupom som si všimol nástenke veľkými písmenami vystavené motto:

„Umením dobrého manažéra je v správny čas sa na problémy vysrať."

Ronald Reagan bol prezidentom konzervatívcov a ekonomických pravičiarov, ktorí sú považovaní za tých podnikavejších, aktívnych a prácu velebiacich, kdežto pasivitu, lenivosť a závisť odsudzujúcich. Jeden zo série jeho slávnych výrokov však hovorí:

„Hovorí sa, že od tvrdej práce ešte nikto nezomrel. Ale načo riskovať?"

K tej dravosti:

Toto je nejaký príbeh, povedal mi ho iný známy, stopercentný protipól kamaráta spomenutého o pár odstavcov vyššie:

Sedí rybár na brehu mora, čaká, kým zaberie, pofajčieva a pokojne pokukáva na obzor. Zastaví sa pri ňom Američan (bol to Američan? Resp. prečo vlastne Američan?) a prihovorí sa mu: „Rybár, tvoje vysedávanie je podľa mňa neefektívne. Čo keby si radšej z usporených peňazí kúpil sieť? Chytíš tak viac rýb naraz. Lepšie zarobíš a potom môžeš znova čosi ušetriť. Neskôr si tak budeš môcť kúpiť  loďku a viac sietí. A potom, keď ti to pôjde lepšie, kúpiš si väčšiu loď, zamestnáš ľudí, veď ryby potrebuje celý svet, začneš vyvážať, postupne vybuduješ veľkú firmu, s množstvom lodí a zamestnancov, budeš mať veľký obrat a zarábať veľa peňazí."

A rybár sa opýta: „A čo budem robiť potom?"

„Akože čo?! Veď budeš len tak sedieť a nič nerobiť!"

A rybár sa rovnakým pokojným hlasom opýta: „A čo robím teraz?"

Ak vás to, čím sa živíte, baví, je to skvelé. Ak tým žijete (teda celým telom a dušou), je to ešte lepšie. Aktivita prináša plody a keď je pri tom naplnenie, zábava či sranda, niet sa vlastne na čo sťažovať.

Netreba to však preháňať. Všetko s mierou:).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?